Zbabelý krok jedného politika

Autor: Martin Melis | 18.12.2013 o 15:28 | (upravené 18.12.2013 o 17:18) Karma článku: 5,26 | Prečítané:  150x

Na oznámenie prezidentskej kandidatúry najpopulárnejšieho slovenského politika sa je nutné pozerať aj inou optikou, a to či už je človek jeho prívrženec, alebo odporca.

Všetci to poznáte, predvolebné obdobie, diskusie v televízií mítingy na námestiach.  Pri guľáši sa Vás kandidáti na županov, či prezidentov snažia presvedčiť ako zreformujú sociálny systém, nádejní starostovia idú bojovať proti nezamestnanosti, a europoslanci Vás presviedčajú ako veľmi im záleží na Vašich každodenných problémoch. Toto všetko patrí do povinnej politickej výbavy, veď nikto predsa nedá hlas niekomu, kto nevie vyriešiť to, čo nás najviac trápi, nikto nebude voliť župana, ktorý povie, že nemá kompetencie na riešenie rómskeho problému, či europoslankyňu, ktorá sa namiesto akútnej nezamestnanosti zaoberá napríklad takým lovom tresiek v Baltickom mory. Treba si uvedomiť, že všetky tieto funkcie sú funkciami druhej inštancie so zväčša len minimálnymi (ak nie len reprezentatívnymi) kompetenciami v ohľade na kľúčové socio-ekonomické otázky. Ak hovoríme, že je po viac ako 20 rokoch potrebné zreformovať naše upadajúce školstvo, zmeniť prerozdeľovanie v sociálnom systéme, konečne dotiahnuť dôchodkovú reformu, či ujasniť situáciu v zdravotníctve existuje len jeden orgán ktorý takéto niečo môže zrealizovať - Vláda na čele s premiérom a s podporou parlamentu.

Ak aj Vám niekedy hovoril politik ako veľmi mu na Vás záleží a ako chce riešiť Vaše najpálčivejšie problémy, existuje dozaista méta ktorú by chcel v živote dosiahnuť. Ak to niekedy myslel skutočne úprimne, neexistuje lepšia možnosť ako byť ministrom, či premiérom s plnou mocou tieto sľuby realizovať a prejsť od slov k činom. Róbert Fico dnes po roku naťahovania oficiálne vyhlásil, že bude kandidovať na prezidenta SR. Prezident je v porovnaní s premiérom lén reprezentačná figúrka. Prezident nemôže prijímať zákony, reformovať systém ani znížiť nezamestnanosť. Prezident môže ak tak len pózovať pred fotografmi pri zahraničnej návšteve, udeliť amnestiu nejakej populárnej osobnosti, naťahovať sa s Čentéšom, či každoročne recitovať svoj nezáživný novoročný prejav dôchodcom a zo silvestrovksej noci triezvejúcim slovákom, ktorých už i tak dosť bolí hlava. Najvyššia kompetencia ktorú prezident má je veto zákonov, ktoré i tak parlament prelomí. Ak sa človek ktorý toho nemálo nasľuboval rozhodne zo stavu úplnej moci (jednostranná vláda), pohodlná väčšina v parlamente a premiérska pozícia, odstúpiť (doslova) na pozíciu prezidenta, nemožno to označiť inak, než za zbabelý krok. Nechcem aby tento článok bol jedným z milióna antiFicovských článkov ktoré čítame už zopár rokov a sám nie som striktný pravičiar ktorý nadáva aj keď vietor fúka doľava. Množstvo mojich priateľov, vysokoškolsky vzdelaných ľudí, volilo smer, pretože sa stotožňovali so sociálno-demokratickou filozofiou a jednostrannú vládu preto mnohí vnímali ako obrovskú príležitosť na veľké zmeny. Títo ľudia však dnes tento zbabelý krok musia vnímať ako veľký podraz.

Príčiny, prečo sa tak Róbert Fico rozhodol samozrejme nie sú štátnické a ani tomu podobné. Po roku a pol vo vláde je čoraz menej relevantné stále sa odvolávať na predošlé vedenia, preto byť pod drobnohľadom bez podnikania výrazných zmien môže ľahko viesť k nespokojnosti a prepadu. Fico jasne cíti, že je na svojom vrchole. Väčšiu popularitu si už v národe nezíska a ak správne neodhadne svoju politickú životnosť, tak ho bude čakať osud Vladimíra Mečiara, ktorý svoju životnosť prešvihol a za prezidenta kandidoval až po silnom úpadku popularity ... po prehratých voľbách sa to sním, už len tiahlo. Pre Fica ako prototyp kritického politika je prezidentská pozícia ideálnym spôsobom, ako sa zbaviť priamej zodpovednosti, no zároveň ostať na očiach a možno raz v budúcnosti keď sa na všetko zlé a nesplnené zabudne (viď. Zeman v ČR) vrátiť sa znovu s kritickou rétorikou a populárnymi sľubmi.

Róbert Fico je svojská, no výrazná osobnosť. Ľudia ho buď milujú, alebo nenávidia (a to doslova), zavše nie každému politikovi sa podarí paralelne vyhrať rebríček najpopulárnejšieho a najmenej dôveryhodného politika zároveň, no to najpodstatnejšie, každý ho pozná a každý o ňom hovorí. To a jeho bezo sporná charizma je hlavným aspektom, prečo ho možno vnímať za najväčšieho favorita volieb. V kontexte totálnej rozpoltenosti pravice a troch "kdh" kandidátoch je vysoko pravdepodobné, že voľby aj vyhrá, no toto víťazstvo bude víťazstvom strachu zo zodpovednosti a zradou dôvery svojich voličov v riešenie ich problémov.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

TECH

Astronómovia objavili čudné kvantové pokrútenie vo vesmíre

Zvláštny fenomén kvantovej fyzika sa objavil pri exotickej hviezde.


Už ste čítali?